Na akej lavičke sedíte?

17. február 2016

Michal Šatura

Pohyb a cvičenie sú momentálne in.
Aj ľudia, ktorí roky nešportovali a "takmer sa nehýbali", si začínajú uvedomovať, aké je to dôležité.
To je úplne super. Aké sú však očakávania?
Niekedy mi to príde, ako keby sa snažili všetko to zanedbané a zameškané dobehnúť za pár dní. Sú ochotní cvičiť takmer až do odpadnutia niekoľkokrát týždenne.
No a potom čakajú, že prídu zázračné výsledky.

Dan John vo svojich článkoch a knihách spomína koncept autobusovej lavičky a lavičky v parku.
O čo presne tu ide?

autobusová zastávka Na autobusovú lavičku si sadneme a      

 máme očakávania. Vieme, aký autobus  
 
 má prísť, o koľkej a kam nás zavezie. Pri  
 tréningu to znamená, že máme plán,  

 ktorý trvá zvyčajne 2 - 8 týždňov.  

 Dokončíme ho a očakávame konkrétne  

 výsledky. Toto je to, čo (pravdepodobne)  chce väčšina ľudí.






lavička v parku 
 Keď si sadneme na lavičku v parku,

 počítame s tým, že si posedíme.

 Máme čas.

 Môžeme rozjímať, užívať si to naše sedenie.

 Nečakáme, že sa o 5 minút objaví autobus.

 Áno, aj tu máme tréningový plán (a vôbec to

 neznamená, že bude ľahký).

 Vieme, čo nám asi prinesie.



Takže aby sme si rozumeli. Obe lavičky si môžu byť podobné. Rozdiel je v prístupe a v očakávaniach.
Ak začneme program s názvom "Dva týždne k o 2 cm väčšiemu bicepsu", tak sú tie očakávania jasné. O 2 cm väčší biceps je náš autobus. Čakáme, že príde načas a zavezie nás tam, kam to má určené. Tento typ programov by však nemal prevládať.

Ak sa pustíme do programu ako je napríklad Simple & Sinister (autor Pavel Tsatsouline, program pochádza z rovnomennej knihy), môžeme ho cvičiť dlhý čas.
Vieme, aké výsledky asi môžeme očakávať a aj to, že určite prídu. Naše nastavenie však nie je, že o 2 týždne budeme swingovať a robiť TGU s beštiou (48kg kettlebell). Užívame si ten proces. Skúmame našu techniku, ladíme detaily. Občas sa otestujeme a zistíme, kde reálne sme. Po čase sa posunieme k väčším váham, zosilnieme. Občas si spravíme ľahší deň, prípadne si dáme voľno. Nie sme v strese z toho, že už tu mal byť autobus.
Toto je lavička na ktorej by sme mali sedieť väčšinu času.